Som žena, som matka, som milenka, som priateľka, som dcéra a vnučka, som objekt túžby aj nenácisti, radosti aj žiaľu, porozumenia a nepochopenia...
Som matkou syna, čím mi bolo dopriane pozorovať malého chlačeka, ako si dobýja srdce prvej ženy v jeho živote. Ako súťaží o prvenstvo s každým iným chlapom v mojom okolí.

      Myslím, že moje materstvo som si zo začiatku nevychutnávala tak, ako som mohla, že mi to pretieklo pomedzi prsty všednosťou a aj práve preto ma v poslednej dobe prepadá pocit, že si to chcem zopakovať zo všetkým, čo ku tomu patrí...
Som milenkou, ktorá dokáže priniesť sebe a partnerovi pocit vzrušenia, preplietania, maznania, sexu, vyvrcholenia... Musela som sa, a stále musím, učiť. V mojom okolí som bola odjakživa objektom túžby. Mohla som si výberať, prehrabávať sa, odstrkovať, kritizovať, avšak, nebyť odstrkovaná, kritizovaná...
Ako žena sa cítim menej prítažlivá, ako mi to okolie ukazuje. Vždy ma bavilo dobývanie mužských sŕdc, ale len do chvíle, kým som nezvíťazila. Akonáhle mi srdce patrilo, stratila som skôr či neskôr záujem. Nikdy ma nebavil opak. Síce mi to neskutočne lichotilo a páčilo sa mi to, že je o mňa taký záujem, ale tieto typi u mňa nemali šancu.
Učím sa mať rada svoje telo, ktoré mi prinieslo porážku a celkou slušnú popôrodnú depresiu. Keď som sa prvý krát po pôrode uvidela v zrkadle, neubránila som sa strašnému pláču. Moje prsia, ktoré boli mojou neskutočnou pýchou, stratili svoj pôvab a ja som sa ťažko vyrovnávala s tým, že už nikdy nebudem vypadať tak, ako pred tým. Postupom času sa mi podarilo znovu prijať svoje telo a nehľadať v ňom stratenú dokonalosť.
Som rada, že sa nám podarilo s Romanom nájsť. Našla som v ňom muža a ja mu za to ponúkam mňa, celou svojou ženskosťou.
Som rada, že som žena, aj keď nikdy som nerozmýšľala o tom, že by som chcela byť mužom.

Tento článek je na téma: Na zadané téma - úvaha
Vypsat všechny články na toto téma